Výber z pripravovanej básnickej zbierky Ľudmily Kunikovej – Šamkovej L E T O v roku 2011 |
|
|
|

L E T O v roku 2011
Ľudmila Kuniková – Šamková.
Leto
Svetlo teplom oťaželo.
Leto v ňom dozrelo.
Kvety farbou naplnilo.
Obilie chlebom obdarilo.
Úroda dozrieva.
Vtáčik nad poľom spieva.
Zem sní..
Lúky
zrejú.
Ich kvety šepkajú.
Lásku tepla poznajú
a kvitnú.
Kvitnú do krásy...
Tráva a už k senu
hlási...
Vôňou leta spieva

Sila zeme,
letom žila, vrcholila.
Rástla, a sa rozdávala.
Na nič sa nepýtala.
Všetkému živému priala.
Plnosť leta rozdávala.
Margarétka,
kvietok náš.
Koľko lupienkov lásky,
na sukienke máš?
Toľko, koľko treba
pre ľúbi.
Zavše otočím
jeden lupienok na rubi.
K láske prispejem.
Letná noc
v tichu tepla
svoje čary skrýva.
Šepot lásky sa v nej ozýva.
Nezradí,
kto sa letnou nocou
naladí
a pieseň lásky sní.

Mesiačik,
kosáčik.
Plavec na obláčiku neba.
Túlaš sa
a svietiš letnou nocou.
Lásku ti treba.
Viem, večernica
je môj sen.
Ale dovolenku jej dali
z neba.
Jabĺčka
Jakubky
o meno sa s Aničkami
hádali.
Leto volali.
Súd žiadali.
Leto sa pristavilo.
Takto hovorilo:
Aničky sú jabĺčka
s líčkami červene.
Jakubky sú jabĺčka,
letnej zelene.
Spor urovnali.

Cvrčky
sláky hladili,
fraky čistili.
V letný večer koncert
robili.
Nádherne ladili.
Až teplo bolo na duši.
Aj keď mladí vraveli,
že z vážnej hudby
srdce nebúši.
Nevädza
oči neba.
Tvoja modrá je krajšia,
viac, než treba.
Nehreš ma pre krásu.
S obilím ladím,
keď dozrieva.
Vtedy nie len ja,
ale aj Zem spieva...
Pre teba
Človek.
|
|